Farba plameňa sviečky
Nehľadeli ste niekedy na zapálenú sviečku premýšľajúc o všemožných veciach? Určite vás ale nenapadlo zaoberať sa tým prečo má jej plameň takú farbu akú má, alebo ste si o tom aj položili otázku, ale po chvíli ste nad tým mávli rukou, že to aj tak nevyriešite a že to je len nejaká fyzika. Ak si na tu otázku niekedy chcete vedieť odpovedať ( sebe ,alebo svojim deťom ). Teraz máte možnosť sa v tomto krátkom článku dozvedieť ako to je.
Začneme hneď vlastným pozorovaním:
Ak sa pozorne pozriete na plameň sviečky, uvidíte modrú plochu v spodnej časti plameňa. Nad ňou je malá tmavo oranžovo-hnedá časť a nad ňou je veľká žltá plocha, ktorú spájame s plameňom sviečok.
Prečo to tak je?
Bohatá kyslíková modrá plocha, je tam kde sa uhľovodíkové molekuly odparujú a začnú rozpadať na vodík a atómy uhlíka. Vodík sa prvý oddelí a reaguje s kyslíkom pričom sa formuje vodná para. Niektoré uhlíkové atómy sa formujú pri horení na oxid uhličitý.
Tmavé alebo oranžovo hnedé oblasti majú relatívne málo kyslíka. Ide o miesto, kde sa rôzne formy uhlíka ďalej rozoberajú a začnú sa formovať malé, kalené uhlíkové častice.
Pri stúpaní spolu s vodnou parou a oxidom uhličitým vytvorenými v modrej zóne, sa zahrievajú na približne 1000 °C.
V dolnej časti žltej zóny, sa zvyšuje tvorenie častíc uhlíka (sadzí). Pri stúpaní sa aj naďalej zohrievajú, kým sa samovoľne vznietia k žeravosti a vydávajú celé spektrum viditeľného svetla. Vzhľadom k tomu, žltá časť spektra je najviac dominantná, keď sa uhlík zapáli, ľudské oko ho vníma ako žltkastý plameň. Keď pevné častice oxidujú neďaleko vrcholu plameňa žltej oblasti, teplota je približne 1200°C.
Štvrtá zóna sviečky (niekedy nazývaná závoj) je slabý vonkajší modrý okraj, ktorý siaha od modrej zóny na úpätí plameňa a hore po stranách kužeľa plameňa. Je modrá, pretože sa priamo stretáva s kyslíkom zo vzduchu, a je to najteplejšie časť plameňa, ktorá typicky dosahuje 1400 °C.
Stručne by sa to asi dalo zhrnúť ,že farba plameňa sviečky závisí od teploty jej horenia, ktorú zasa ovplyvňuje zloženie materiálu z ktorého je palivo (sviečka) vyhotovená a druh plynu v ktorom sviečka horí (teda za bežných pozemských podmienok - vo vzduchu to je kyslík )
Pri tých teplotách je už určite každému jasné, že sviečka nie je žiadna hračka a vieme si predstaviť ako dokáže roztaviť, alebo zapáliť predmety ktoré sú nešťastne blízko nej položené. Napriek tomu nás plameň sviečky určite neprestane nikdy zaujímať, fascinovať a určite nikdy nevymizne z našich domovov. Sviečka bude pre ľudí vždy svetlom v tme a našou vďačnou zálohou pri výpadku prúdu.
Zdroj: internet
Preklad a úprava: M.G a M.F
